Matúš Vnenčák - UTMB 2013: najkratšia verzia CCC (101,2km/6170vm+)

 

Stat druhy krat na starte tychto pretekov vobec nesposobuje deja-vu. Myslim, ze aj keby som tu stal 10x bolo by to stale unikatne. 1900 pretekarov z celeho sveta kvalifikovanych a nasledne losovanych na starte vytvara davovu psychozu. Myslim na to, ako som minuly rok po nie velmi vydarenom priebehu musel cca na 75km odstupit. Od startu az do ciela, vlastne cely tyzden panovali na UTMB dost extremne podmienky na ultra beh. V dolinach vydatne prsalo cely tyzden, vsetko bolo rozmocene a rozbahnene. V sedlach snezilo, do toho silno fukalo a ja som podcenil povinnu vybavu a pojal som to az moc minimalisticky. Stalo ma to predcasny finis v dedinke Valorcine, pred poslednym vyslapom a naslednym zbehom uz do Chamonix. Pamatam si len to ako som sa vraj po 2hod spanku prebral z bezvedomia. Francuzskou anglictinou mi vysvetlili, ze som odpadol z podchladenia a odstrihli mi cip, cize uz som si nemohol dobehnut ani pre finisersku vestu.

Tento rok to uz vyjst muselo. Celych 95km to vyzeralo celkom nadejne. Sice na starte s teplotou som si struhol pre istotu predstartovy panadol, ktory som zapil sumivym tiez panadolom. Cely pretek som trpol, kedy na mna choroba dolahne. Paradoxne bezalo sa mi vyborne. Podmienky tento rok oproti minulemu roku boli ako vyextrahovany protipol. Mierny vanok, teplota akurat, dolu v dolinach mozno ze az moc teplo. Ludia takmer po celej trase. Po starte a uvodnom uvadzacom kole po Courmayeuri som sa ocitol hned za 20clennycm celom tohto preteku. Tester mi ukazoval optimalne hodnoty, takze tempo som nezvolnil. Pre istotu hned po starte nas cakalo viac ako 11km s prevysenim cez 1500m+. Helikopotvora nad nami kruzila a kazdy si myslel, ze tocia prave jeho, takze valil ako na klasickom behu do vrchu. Len pre zaujimavost bol prvy pretekar Spaniel Jordi na prvom kopci za 1:28, ja som to bezal za rovnych 1:40. Priebeh opisem len v skratke. Zhruba od 30.km som bezal cely cas s Fernandou Maciel. Ludia, ktori len trochu sleduju dianie na svetovej urovni vedia o koho sa jedna. Vidiet ako bezi zenske pohlavie medzi muzskymi chrtmi minimalne udivuje. Vlastne od uvodneho km som si drzal takmer stabilne miesto, stale to bolo +- par miest okolo prvej 30tky. Obcerstvovacky na tejto akcii su ako svedske stoly. Keby som sa na nich nezdrziaval minimalny cas, pripadal by som si ako na tucnej greckej svadbe. Prva kriza prisla na zbehu z Bovine do Trientu, cca 65km. Zabudol som dlhsiu dobu jest a energia sa vytratila. Sadol som si na kamen a cumel som do blba. Moj mozog vykazoval IQ hojdacieho konika. Esteze, niekde v kute posledneho zavitu ma napadlo pokusit sa pozut aspon kusok tycinky. Za par minut som bol ako tak na nohy a snazil som sa zbehnut na obcerstvovacku, kde som si musel poriadne oddychnut a najest sa. Stratil som mozno 5 miest, takze az taka katastrofa to nebola. Hned do dalsieho kopca som ich predbehol a teda bol som na tom tak isto. Uz len 30km do ciela, ale este 2000m+. Nohy sli stale super. Par sto metrov od poslednej kontroly a 6km od ciela som bol 30. a rozmyslal nad tym, ako som pred 2 rokmi sa zo srandy prihlasil na Stihacku a zacal s ultra behom. Myslou som bol uz vo vysvietenom Chamonix par sto vyskovych metrov podo mnou. Natrenovat fyzicku kondiciu na 100km beh v kopcoch sa da urcite lahsie ako psychiku. Divakom a organizatorom poslednej kontroly sa vsak naskytol zaujimavy pohlad. Na minutovom useku som sa stihol 2x posr*t a 2x pogrc*t. A to v priebehu par sekund. Ihned sa ma ujali a umiestnili do opatery 3 francuzske sestricky. Za malu chvilku som uz lezal na lehatku a nebol schopny pohybu. Nikdy by ma nenapadlo, ze za taky maly okamih moze organizmus zmenit svoj stav o 360stupnov. To, ze 14hod fyzickej aktivity na moje maximum, som musel zabalit par km pred cielom, opat raz. Stratil som umiestnenie v TOP 30, ale hlavna uloha teraz bola dokoncit, lebo 2x skoncit by uz moje ego asi neznieslo :-) Nakoniec z planovanych par minut oddychu som tam kempoval viac ako 3 hodiny a do ciela dokracal na 211. mieste, v mojej kategorii 119. Vysmiaty ako leco. Neviem preco, ale vobec ma nezerie to, ze som tam mohol urobit ako tak vysledok vo svetovej konkurencii. Mam 25 rokov, mozno za par rokov to bude lepsie, mozno nie. Kazdopadne zazitok na cely zivot a finiserska vesta tiez.

Co vsak musim napisat na zaver je to, ze INOV-8 XTalon 212, v ktorych som bezal tohtorocne CCC, by lepsie asi vyjadril moj usmev a uskrn zaroven. Nizka vaha, neskutocna trakcia, obopnutie nohy, kvalitny material, prepracovanost do detailu a aj 100km bez otlaku. Tieto najoblubenejsie topanky od INOV-8 by som si kludne nakupil do zasoby aj na cely zivot. V kopcoch aj zbehoch podrzali na jednotku. Najhorsie je, ked sa clovek sustredeni na beh, musi zaoberat aj problemom s vecami, ktore nosi a taha so sebou. Ja som vobec neriesil, co mam na nohe. A to je zaklad pre dobry vysledok na ultra behu. CCC, kratsiu sestru UTMB, dokoncilo tento rok z 1900 pretekarov zhruba 70% - 1320 ludi. Pre zaujimavost, priemerny vek pretekarov je v ramci celeho UTMB a 7000 ludi startujucich 44 rokov. Takze este casu dost :-)
 

BTW pisal som to v lietadle do Norska v turbulenciach, tak prosim o zhovievavost pri citani bez interpunkcie.